-Máš pravdu Kenny. Musíme sa dohodnúť. Mali by sme to využiť. Myslím že nikto z tých umelcov nebude pýtať peniaze. Povedal nádejne Marlon.

-No len aby. Nikdy nevieš. Nie sú všetci taký skromný ako Michael. Pridala sa La Toya.

-Ani ty nie si bohvieako skromná. Podpichol ju Tito.

-aa. nezačínajte zase. Upozornila ich Katherine.

-Dobre tak ako? Opýtal sa Kenny.

-Súhlasíme. Povedali napokon jednohlasne. Deti sa akosi dištancovali.

-Tak začneme hneď.

-Nie nemôžeme. Podotkol Prince.

-Prečo? Opýtali sa všetci naraz.

-Nie je ešte stále iste, ako zomrel. Nemôžeme ho pochovať tak skoro.

-Myslíš že by mal isť na......

-Pitvu. Áno. Povedala Paris a postavila sa k princovi.

-Dobre ale ako dlho to potrvá? Opýtal sa Joseph.

-No určíte aspoň týždeň. Povedala Janet keď vošla dnu.

-Janet čo tu robíš? Povedal som ti predsa že sa máš upokojiť.

Janet sa rozplakala a hodila sa mame okolo krku.

-Jeremain mi dal košom.

-Ako to myslíš? To nie je normálne. Veď v takejto chvíli? Opýtal sa prekvapene Marlon.

Nikto tomu nechápal.

-Môžete ho rovno vyškrtnúť zo zoznamu. Zajtra odchádza do Austrálie.

Janet si sadla a povedala.

-No tak ako ste sa dohodli?

Kenny jej to vysvetlil. Nič nehovorila. Len ticho sedela a pozorovala deti. Na jej vkus boli až príliš kľudne. Ona by asi taká nebola. Samozrejme nebola nadšená zo sumy na pohreb ale dalo sa to čakať.

-Fajn. Súhlasím. Nech je to cim skor.

Prince zrazu vstal.

- Je mi z váš zle! Zvrieskol a utekal do izby.

Paris sa rozplakala a utekala za nim. Blanket ostal sedieť a tiekli mu slzy.

-Prečo tu nie je s nami ocko? Kam šiel? Na dovolenku?
tato otázka bola najťažšia akú len mohol Blanket kedy položiť.

Nevedel na to nik odpovedať.

Po par hodinách sa k nim dostavil  lekár, súdny lekár, ktorý im povedal že Michael zomrel na predávkovanie. Samozrejme každý to vedel.

-Ale musíme urobiť nejaké testy. Potrvajú dlho. Takže vám radím aby ste urobili pohreb za také dva týždne. Za ten čas spravíme ľahké testy a potom po pohrebe, vlastne ceremoniáli urobíme väčšie vyšetrenia. Je to nutne. Poznamenal.

-Dobre pán doktor. Povedala Katherine. Odborne výrazy jej nikdy dobre nešli.

Paris a Prince presedeli a preplakali asi týždeň v izbách. Ich pokoj a sebavedomie sa zrútilo. Televízor a počítač nechceli ani vidieť. Vedeli že bude plný michaelovej smrti. Nechceli sa s tým zmieriť.

Michaelom ceremoniál sa blížil. Prípravy vrcholili. Deti nedokázali pomyslieť na nič iné, len stále sedeli v izbách a pozerali jeho videa. Bolo im divne pozerať sa na niekoho ako je Michael. Boli tam videa kde pôsobil ako ozajstný zvodník. A doma pôsobil ako skromný človiečik milujúci svoje deti a rodinu. Fanúšikovia doma nemali žiadny význam v jeho živote. Iba na verejnosti. Nedokázal im opätovať toľko lásky, koľko oni jemu. Michael nikdy nestal pred domov nejakého fanúšika a nevykrikoval jeho meno. Nikdy sa nevnucoval k nikomu do auta a nikdy sa nesnažil o to , aby sa mu ušlo nejaké cédečko alebo niečo iné. Michael nemal nikdy takýto idol. James Brown bol jeho idol, poznali sa, pracovali spolu. Toto fanúšikovia nerobia. Považujú za svojho idola len človeka, ktorý je pre nich výnimočný. Taký Michael bol. Pre každého. Nikdy nikoho nepustil k sebe na toľko, že by mohol považovať nejakého fanúšika za svojho priateľa. Chcel ostať výnimočný. A to sa mu podarilo. Pre tisíc srdci.

Michael bude tu. Samozrejme nie on. Iba rakva. Povedal Kenny.

Paris sa pri slove rakva zdvihol žalúdok. Ostávalo len par hodín do začiatku  ceremónie a oni tam už museli byt. Prince sedel ticho na sedačke v pred a Blanket sa jašil s randym.

Jeremain pobehoval a kontroloval všetko čo sa len dalo. O par minúť vypustili fanúšikov ktorý priali úprimnú sústrasť každému osobne. Bolo to milé ale nie po 15 tisíci krát.

Michael sa teraz určíte rehoce. Povedala Janet. Bola podráždená a to už prešlo par dni. Ale mala dôvod. Jeremain ju opustil. Vedel prečo to robí ale ona to ešte stále nepochopila. V takejto situácii.

Netráp sa pre neho. Povedal jej rozhnevaný Tito. On nikdy Michaela nemal rad. Stále mal proti nemu niečo.

Ja viem ale aj tak. Ja ho milujem. Chceli sme sa vziať.

Vážne? Som rad že sa  tak nestalo. Pripojil sa Jackie.

Ste hrozný! Povedala smutne Janet.

No tak sestrička schop sa.

Ale ja som v pohode.

No dobre. Za chvíľu to začne. Som nervózny. Povedal Prince. Boli to asi prvé slova, odvtedy ako Michael zomrel.

Katherine sa usmiala a objala ho.

Michael by bol na vás hrdý. Viem že sa asi hneváte. Ale neobviňujte sa. On je vrah. Povedala a myslela na doktora.

Mama nezačínaj zase. Upozornil ju potichu Randy.

No ale je to tak. Povedala si svoje a už bola ticho.

Nikomu sa to nechcelo rozoberať. Modlili sa aby to zvládli a aby nenastali žiadne komplikácie. Nikdy neviete čo sa môže stať.

Ceremoniál sa dal nazvať aj verejne najsledovanejší program v histórii. Ale Jacksonovci boli sklamaný. Každý kto dostal pozvánky prišiel, len Liz Taylor, Lisa Marie Presley  a Debbie Rowe nie. Nechápali tomu. Boli to najdôležitejšie ženy v jeho živote. Ale nechýbali tam. Liz by tam plakala ako o dušu. Debbie šumela po deťoch a Lisa hodila ten svoj povýšenecký pohľad. Tak sa s tým Jacksonovci veľmi rýchlo zmierili.

Paris čo to robíš?? Opýtala sa jej La toya.

Len chcem niečo povedať. Povedala Paris a rivala sa pred mikrofón.

Chcela som len povedať......... zasekla sa. Plakala. Nikto to nedokázal zastaviť. Vedeli že to musí povedať.

Chcela som len povedať, že odkedy som sa narodila, môj ocko bol najlepší ocko akého som si kedy mohla želať. Ľúbim ta veľmi!

Každý v miestnosti plakal. Aj malé deti, netušiace o čo ide. Budúci fanúšikovia.

 V  aute sa vyplakávali všetci. Grace odmietla isť na ceremoniál.

Mala pocit že to nie je vhodne, keďže nik nevedel čo medzi nimi je. Radšej to sledovala v telke. Páčilo sa jej to. A na konci plakala.

Paris som na teba nesmierne pyšná. Povedala jej Grace pred spaním.